Obyvateľstvo

Šuňava patrí medzi väčšie obce na Slovensku. Počet obyvateľov sa od minulosti postupne zvyšoval, napríklad v roku 1950 mala Šuňava viac ako 1300 obyvateľov. Situácia sa výrazne zmenila vplyvom migrácie za prácou a vzdelaním do väčších miest alebo zahraničia. Obec sa však rozrastala aj naďalej a dnes má Šuňava takmer 2000 obyvateľov a hustota obyvateľstva je približne 75,13 obyv./km2.

Ľudia zo Šuňavy sa hlásia k rôznym národnostiam, dominantná je slovenská a ďalej tu môžeme nájsť ľudí, ktorí sa hlásia k českej, maďarskej,  poľskej, ruskej a rómskej národnosti.

Najrozšírenejšia cirkev v obci je rímskokatolícka, niektorí obyvatelia patria ku gréckokatolíckej alebo evanjelickej cirkvi.

Život ľudu

V minulosti sa ľudia živili najmä poľnohospodárstvom, pracovali na družstve a vlastnili veľké plochy pôdy, kde mohli pestovať najmä zemiaky, obilniny a ľan. Chovali rôzne domáce zvieratá, najčastejšie hovädzí dobytok, ošípané, ovce a hydinu. Obyvatelia sa venovali aj ťažbe dreva, keďže okolo obce sú rozsiahle lesy a boli tu aj pastieri. Ľudia sa stravovali jednoducho, prevažovali múčne jedlá, zemiaky, kapusta, slanina a mäsové pokrmy.

K obci neodmysliteľne patrí aj hmotná a duchovná kultúra obyvateľstva. Pre Šuňavu je charakteristická cestná radová zástavba a domy sú orientované na ulicu. Dominantami sú kostoly.

kostol_vs_svatych
Kostol Všetkých Svätých
sunava-r594-st.ir3-_t300
Kostol sv. Mikuláša

Kedysi boli domy drevené, dnes sú už murované a stavané z kameňov.

IMAG0647
Drevenica z 50. rokov

Odev

Ľud bol charakteristický svojim obliekaním. Používali sa tradičné materiály ako ľan alebo rôzne kože a kožušiny. Neskôr začali prenikať aj továrenské textílie. Ženy okrem odevu dbali aj na úpravu vlasov, najčastejšie nosili vrkoče a zapletali si do nich stužky.

kroj_kresba

Jazyk

Šuňavským nárečím sa zaoberali viacerí odborníci. Toto nárečie bolo zaradené do prechodnej oblasti stredoslovensko- východoslovenskej. Dialekt Vyšnej Šuňavy bol poznačený liptovským nárečím, v Nižnej Šuňave prevládali prvky spišského nárečia.

Ľudové zvyky a povery

Zvyky a tradície boli ovplyvnené náboženským presvedčením a často boli spájané aj s krstom, svadbou alebo pohrebom. Niektoré sa zachovávajú dodnes. K ľudovým zvykom neodmysliteľne patria spev, hudba a tanec. Medzi najznámejšie zvyky patria:

Na sv. Mikuláša– deti očakávajú Mikuláša, ktorý prichádza s čertom a anjelom a prinesie im sladkosti.

Na sv. Luciu– V minulosti chlapci robili stolček a dievčatá postupne zahryzávali do jabĺčka až do štedrého večera. Tento deň sa spája so strigami.

Na Štedrý večer– jedia sa tradičné pokrmy, po dedine chodia betlehemci a dievčatá, ktoré spievajú koledy. Na Vianoce a Nový rok si ľudia vinšovali.

 Kvetná nedeľa– v minulosti šibali požehnanými bahniatkami, aby boli rezké. Bahniatka sa pálili počas búrok a pálili sa aj krpce. Matky chodili s jednoročnými deťmi do kostola, aby sa naučili skôr rozprávať. Dnes ľudia chodia už len požehnávať bahniatka.

Veľká noc- chlapci oblievajú dievčatá, ktoré ich  pohostia a dajú im maľované kraslice a peniaze.

Turíce– mládenci stavajú brezy  pred domami svojich vyvolených.

Na sv. Ondreja- dievčatá v minulosti varili halušky, do ktorých vložili meno chlapca. Haluška, ktorá vyplávala prvá, obsahovala meno ich budúceho muža. Dnes mladí chodia po večeroch dedinou a vyvaľujú kanvy.

 

nový šuňavský portál

Ukázať ikony
Skryť ikony